Čo znamená voľba nevoliť alebo matematika vs. štatistika

Autor: Roland Šmihel | 11.1.2014 o 18:56 | (upravené 11.1.2014 o 20:02) Karma článku: 10,83 | Prečítané:  902x

Termíny blížiacich sa volieb pravidelne otvárajú v politike tému zmeny volebného systému. Zámerom tých zmien samozrejme väčšinou je, aby z volebného systému získala čo najviac výhod strana, ktorá je pri moci. Prečo sa ale vo voľbách využíva systém, ktorý je potrebné stále nejako meniť a upravovať? Odpoveď je jednoduchá. Pretože volebný systém vychádza zo štatistiky. Pýtate sa - no, a čo? Problém je, že štatistiky často klamú. Určite ste sa už aj vy v živote stretli s hromadou nezmyselných štatistík - napr. reklamy na prášky a krémy. Alebo sa Vás niekto snažil štatisticky presvedčiť, že má pravdu - napr. "polovica chlapov v krčme to videla....(skutočnosť je, že videl to len 1, pretože v krčme bol len Jano a Robo)". Takže, ako to je s tou štatistikou a matematikou, z pohľadu volebného sytému.

Budem sa snažiť používať čo najpresnejšie čísla, aby sa to niekoho nedotklo (v komente môjho predchádzajúceho článku som bol nie celkom presný). V parlamentných voľbách 2012 bolo zapísaných 4.392.451 oprávnených voličov, voliť prišlo 59,11%.

Víťazný SMER získal 1.134.280 hlasov. Do tohto momentu je to matematika. Teraz začína štatistika, získal 44,41%  percent hlasov, ale volilo ho len 25,82% z obyvateľov, ktorí boli oprávnenými voličmi. To znamená, že matematicky, by SMER mal mať v Národnej rade len 38,73 poslanca (nechávam na Vás z ktorého by ste tam chceli len  3/4), hoci na základe štatitistických výsledkov získal tých mandátov až 83. Z pohľadu politiky je teda rozdiel medzi matematikou a štatistikou 54 poslancov. To je silná disproporcia... Aký by bol rozdiel vo vladnutí?

Ak by sa teda volebný systém zmenil zo štastického na matematický, inak by vyznela aj VOĽBA NEVOLIŤ. Znamenala by totiž, že v parlamente by bolo 60 stoličiek prázdnych. Znamenala by napríklad, že by nebola možná zmena ústavných zákonov, pretože je na ne potrebná 3/5 väčšina. Niektoré voľby by absolútne stratili zmysel a význam, ako napríklad tie posledné voľby do VÚC, ktoré s 20% účasťou majú aj 20% výpovednú hodnotu. 80% oprávnených voličov sa rozhodlo v týchto voľbách nevoliť.

Čo teda znamená VOĽBA NEVOLIŤ. Budem to interpretovať na príklade parlamentných volieb 2012. VOĽBA NEVOLIŤ znamená, že 40% opravnených voličov, si nevybrala žiadneho kandidáta. Znamená, že týchto 40% nechce aby ich zastupoval v parlamente ktokoľvek, kto bol medzi kandidátmi. Ja viem realita, je trochu odlišná, ale skúste oceniť ako úspešne pracujem so štatistikou :-).

Ako teda zmeniť volebný systém tak, aby spravodlivo (matematicky) rozdelil moc a neignoroval VOĽBU NEVOLIŤ. Asi jediné riešenie by bolo ZMENIŤ volebné právo na volebnú povinnosť. Z čistej zvedavosti, by ma zaujímalo ako by sa rozdelilo tých 40% hlasov z volieb 2012. V takom prípade by si aj kandidát na prezidenta mohol povedať, že je prezidentom všetkých Slovákov.

Na začiatok, ale skúsme aspoň to, že VYUŽIJEME SVOJE VOLEBNÉ PRÁVO. Zmenšíme tak pravdepodobnosť, že sa matematické výsledky zmenia na štatistické katastrofy.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

U. S. Steel odchádza, o košickú fabriku bojujú Třinecké železárny

U. S. Steel predáva košické železiarne, ponuku predložili Číňania a skupina slovenských miliardárov.

KOMENTÁRE

Úbohá stredná trieda, tá sa vo Ficovom vlaku nevezie zadarmo

Ak sa niektorí chcú mať závratne dobre, musia sa tí ostatní mať horšie.

KOMENTÁRE

Ako o tridsať rokov rozvrátim našu spoločnosť

Moderné demokracie sa premenia na vlády starých.


Už ste čítali?