Bilancia Slovenska na OH alebo V športe sa nedá "ísť na úver".

Autor: Roland Šmihel | 23.2.2014 o 20:46 | (upravené 23.2.2014 o 21:02) Karma článku: 9,30 | Prečítané:  1325x

Dnes vyvrcholili olympijské hry v Soči finálovým hokejovým duelom medzi Kanadou a Švédskom. Nádherná bodka za podujatím, na ktorom nám predolympijské analýzy predpovedali zisk až 3 medailí - pozri https://strategie.hnonline.sk/spravy/marketing/slovensko-ziska-v-soci-tri-medaily. Bilancia slovenskej olympijskej výpravy je 1 zlatá medaila Nasti Kuzminovej, 5. a 6.miesto Adama Žampu a 6.miesto našej biatlonovej štafety (sorry, ak som na niečo významnejšie zabudol). Je to úspech alebo fiasko? Výsledky našej hokejovej reprezentácie sklamali asi všetkých fanúšikov. Otázkou však je, či bilancia našich športovcov je naozaj neúspechom, alebo len zrkadlom reality slovenského športu. Vnímanie výsledkov slovenskej výpravy je vlastne verným obrazom toho, kam dospela spoločnosť v rámci svojich hodnôt a morálky.

Bývala kedysi doba (za mladých čias našich rodičov a starých rodičov), keď si človek mohol dovoliť vyskakovať len „do výšky svojho platu". Kedysi keď ľudia po niečom túžili, museli v prvom rade na to reálne mať. Či už išlo o vlastné bývanie, o to, na akom aute sa budú voziť, alebo o kúpu niečoho, čo spraví človeku radosť. Získať sa dalo len to, čo si vedel každý zaplatiť z vlastných peňazí.

Neskôr sa ale objavilo niečo fantastické, objavila sa možnosť ako získať aj to, na čo ľudia bežne nemajú. A tak sa vlastne zo dňa na deň vďaka hypotéke od banky niekomu splnil sen o novom priestrannom byte. Niekto si zase z hodiny na hodinu splnil túžbu vlastniť krásne luxusné auto vďaka „úžasnej" možnosti leasingu alebo pôžičky. Vďaka takýmto vymoženostiam sa stratili disproporcie medzi tým, po čom ľudia túžia a tým, čo môžu aj skutočne dostať. Postupne sa z toho stal návyk, a dnes si veľa ľudí nedokáže predstaviť, prečo by nemohli dostať to, čo chcú.

Vďaka takto vytvoreným návykom a postojom sa veľa fanúšikov pozerá aj na výsledky našich športovcov na prebiehajúcich olympijských hrách. Slovenský šport je tam, kde je. Podpora a záujem štátu o jeho rozvoj či už u mládeže, alebo u vrcholových športovcov je takmer nulový. Očakávania sú všakvysoké, túžba po medailách a dobrých výsledkoch vysoko prekračuje reálne možnosti našich športovcov. Niežeby trebárs naši hokejoví reprezentanti boli výrazne horší hokejisti oproti Američanom, Kanaďanom, Švédom či Rusom. Problém je, že slovenský hokej nie je a nikdy nebol špičkový. Minimálne posledných 15-20 rokov bol zhruba na podobnej úrovni, na akej je aj teraz (7.miesto v rebríčku IIHF). Iste, z času na čas sa objavili niektorí výnimoční hráči ako v minulosti Golonka či Šťastný, a neskôr v ére samostatnosti zase  Bondra,  Šatan, Demitra, Hossa či Chára. Ale ani takéto osobnosti nemajú potenciál každoročne prinášať nadpriemerné úspechy pre náš hokej.

Úspechy, ktoré sme vďaka našim hokejistom v minulosti párkrát zažili, boli často výsledkom vzácnej súhry okolností, a my ako fanúšikovia sme sa mohli tešiť z medailí, a uspokojiť tak svoju fanúšikovskú túžbu. Rovnako ako aj v živote môže sem- tam šťastná súhra náhod spôsobiť, že človek si napríklad vďaka výhre v lotérii uspokojí aj tie najodvážnejšie sny. Ale toto sa nestáva každému, a už vôbec nie pravidelne - každý mesiac či rok.

Myslím, že športovci to vedia. Nepochybujem o tom, že každý z nich netúži po úspechu alebo nesníva o medaile. Myslím, že tie túžby sú u nich ďaleko silnejšie ako u nás fanúšikov. Žiaľ, ale každý z nich sa pri športe naučil, že napriek maximálnemu úsiliu a snahe sa sny a túžby nemusia naplniť. Jednoducho povedané: „V ŠPORTE SA NEDÁ ÍSŤ NA ÚVER", a často sa tak stáva, že športovec nedosiahne na medailu alebo dobrý výsledok. Toto by mala byť jedna z vecí, ktorú by sme sa od našich športovcov mohli naozaj naučiť - POKORNE ZNÁŠAŤ TO, ŽE NIE VŽDY DOSTANEME TO, PO ČOM TÚŽIME. Veľa ľudí, už zabudlo aké to je. Hokejisti a športovci nám to na terajšej olympiáde pripomenuli, pretože každý z nich vie, že o úspech sa treba uchádzať pravidelne.

Vrátim sa k úvodnému odkazu na medailové predpovede. Podľa analýz sme mali na 3 medaily, napokon sme s 1 získanou zlatou obsadili 21.miesto v hodnotení krajín (kompletné poradie Latest Medals - Olympic Gold, Silver, Bronze Medals - Sochi 2014 Olympics). Na to v akej situácii sa momentálne Slovensko nachádza - vďaka politikom, ekonomike a morálke spoločnosti - je aj toto z môjho pohľadu obrovský úspech. Všetkým športovcom patrí moja úcta a veľké ĎAKUJEM za to, čo predviedli a ako naše Slovensko reprezentovali. Na viac sme tentokrát nemali... taká je realita.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

U. S. Steel odchádza, o košickú fabriku bojujú Třinecké železárny

U. S. Steel predáva košické železiarne, ponuku predložili Číňania a skupina slovenských miliardárov.

KOMENTÁRE

Úbohá stredná trieda, tá sa vo Ficovom vlaku nevezie zadarmo

Ak sa niektorí chcú mať závratne dobre, musia sa tí ostatní mať horšie.

KOMENTÁRE

Ako o tridsať rokov rozvrátim našu spoločnosť

Moderné demokracie sa premenia na vlády starých.


Už ste čítali?